články     späť

Joga, ako ju vidí Nina

Moja joga...

Verím, že joga je pre každého. Môže mať rôzne farby, odtiene, či nálady, postupne však privádza k jednote a nádhernej synergii. A je jedno, kto s ňou začne, ako a čo sú jeho dôvody...

K joge som sa dostala pomerne neskoro, ale chytila ma o to rýchlejšie a s plnou silou. Celý život som sa venovala športu a pohybu, od štyroch rokov som aktívne cvičila modernú gymnastiku. Celé detstvo a dospievanie som dennodenne trávila v telocvični na tréningoch a takmer každý víkend v sezóne na gymnastických súťažiach. Posledných šesť rokov svojej gymnastickej kariéry som sa venovala deťom a pracovala ako tréner v gymnastickom klube. Neskôr pri práci, ktorá už nemala nič spoločné so športom som sa nabíjala energiou klasickým aerobikovým a fitnes pohybom. Stále mi však niečo chýbalo.

Učitelia jogy hovoria, že človek jednoducho vstupuje do jogy v najvhodnejšom bode svojej evolučnej cesty. Myslím, že u mňa bol práve ten správny čas. Už som nepotrebovala súťažiť, hľadala som rôzne spôsoby, ako sa posúvať ďalej, či už v pohybe, alebo v myslení. Jedného dňa som si otvorila dvere k joge a tie sa už pre mňa nikdy nebudú dať úplne zavrieť. Od obdobia, ktoré sa joge venujem, som začala zisťovať, ako pomaly, ale o to výraznejšie sa môj vzťah k nej vyvíja. Zo začiatku ma fascinoval pohyb – jednoduchý, ale neuveriteľne účinný. Čím jednoduchší, tým náročnejší v technike prevedenia. Pohyb, ktorý viedol k úžasnej energii... Ako bývalá pretekárka som mala samozrejmú snahu čo najskôr cvičiť tie najnáročnejšie ásany, využívať naplno vlastnú energiu, silu a flexibilitu. Často som tiež kvalitu hodín hodnotila podľa miery „spotenia sa“. S čiastočným odstupom (lebo mám pocit, že kráčam jogou veľmi pomaly – zámerne sa však neponáhľam) zisťujem, že je to možno syndróm takmer všetkých, ktorých joga „dostane“ o čosi viac. Snažíme sa byť jogíni čo najrýchlejšie a kvalitu často hodnotíme náročnosťou dosiahnutých pozícií. Ale aj to patrí k tej ceste... Zisťujem, že joga si však vždy počká a vstupuje k nám vtedy, keď sme pripravení ísť ďalej, keď jej dvere chceme naozaj otvárať viac.

Je to príbeh bez konca, čím viac o joge viem, tým viac ma hádže znovu na začiatok – nielen v pohybe, ale v myslení a prijímaní vecí v živote, vo vnímaní možností a najmä v pokore.

Power joga, alebo joga?

Vlastne by som mala hovoriť o power joge, ktorá pre mňa, ako pre človeka žijúceho určitým životným tempom a štýlom a v istých zemepisných šírkach, znamená prirodzenejšiu a reálnejšiu alternatívu jogy. Nikdy nebudem pravý jogín, ktorý v duchu jogy upravuje svoj život podľa všetkých jej pravidiel a princípov. Môžem však hľadieť na jogu, prijímať, vnímať, preciťovať a inšpirovať sa. A približovať sa bližšie a bližšie ku jej podstate a filozofii. V našich končinách existuje veľa predsudkov jogínov voči tým, ktorí uprednostňujú power jogu, ako jej dynamickú variantu. Sama som sa stretla s vyjadreniami, že power joga je vlastne druh aerobiku, ktorý s pravou jogou nemá nič spoločné. Veľa som nad tým premýšľala a myslím si, že to nie je to, čo je podstatné. Verím, že akékoľvek alternatívy jogy, ktoré si v rôznych častiach sveta nájdu priaznivcov a privedú ľudí k vedomému pohybu, skvalitňovaniu dýchania, relaxácii, či práci s vlastnou mysľou, je to posolstvo, ktoré joga šíri. Joga nie je náboženstvo s vierou v jedného boha, či jeden princíp, joga je priestranná, rešpektujúca a pokorná. A myslím, že nie je dôležité, ako čo zaškatuľkujeme, odmietneme, alebo prijmeme, podstatnejšie je, čo komu joga môže dať. Mne dala power joga nielen priestor pre umenie vedomého pohybu, námahu spojenú s éterickosťou, emóciami a energiou, ale tiež priestor pre pozastavenie sa nad možnosťami ľudského tela a mysle, nad ich prepojením a silou.